Ako bolo uvedené skôr, na Taiwane nie je pre zamestnanca ľahké získať odstupné (資遣費).
Zvlášť ak zamestnanec odíde z vlastnej vôle (自請離職),
nemôže dostať odstupné (資遣費) (článok 18 zákona o pracovných normách),
čo sa líši od úpravy v niektorých jurisdikciách, napríklad v Kórei.
Existujú však výnimočné prípady.
V nasledujúcich osobitných situáciách, aj keď zamestnanec odíde z vlastnej vôle, musí mu zamestnávateľ vyplatiť odstupné (článok 14 zákona o pracovných normách za primeraného použitia článku 17; 勞動基準法第14條):
- Keď zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy (勞動契約) urobí nepravdivý prejav vôle (虛偽意思表示), takže sa zamestnanec zmýli a hrozí, že utrpí škodu
(napríklad keď zamestnávateľ povie zamestnancovi, že po prijatí ho pošle do zahraničnej pobočky, ktorá v skutočnosti neexistuje)
-
Keď zamestnávateľ, člen rodiny zamestnávateľa alebo zástupca zamestnávateľa (代理人) použije násilie alebo zamestnanca závažne urazí (重大侮辱)
-
Keď práca stanovená v zmluve môže škodiť zdraviu zamestnanca, zamestnanec požiadal o nápravu a zamestnávateľ ju nevykonal
-
Keď zamestnávateľ, jeho zástupca alebo iný zamestnanec ochorie na zákonom určenú prenosnú chorobu (法定傳染病), existuje riziko nákazy zamestnancov pracujúcich spolu a ide o závažné nebezpečenstvo pre zdravie zamestnanca
-
Keď zamestnávateľ nevypláca odmenu (工作報酬) podľa pracovnej zmluvy, alebo nezabezpečuje dostatočné množstvo práce zamestnancovi, ktorého odmena sa počíta podľa počtu kusov (按件計酬)
-
Keď zamestnávateľ poruší pracovnú zmluvu alebo pracovné právo, takže existuje riziko porušenia práv a záujmov zamestnanca
Najčastejším príkladom je, že zamestnávateľ
nevypláca mzdu (工資) včas,
nevypláca príplatok za nadčas (加班費)
alebo nezapíše zamestnanca do pracovného poistenia (勞保) alebo zdravotného poistenia (健保).
V takých prípadoch, aj vtedy, keď pracovnú zmluvu ukončí sám zamestnanec, musí mu zamestnávateľ vyplatiť odstupné.
Zákon o pracovných normách (勞動基準法) však stanoví, že
ak chce zamestnanec ukončiť pracovnú zmluvu na základe bodu 1 alebo 6 vyššie (napríklad aby ukončil zmluvu kvôli nezápisu do poistenia),
musí ukončiť pracovnú zmluvu v lehote 30 dní odo dňa, keď sa o tejto situácii dozvedel,
alebo, pri bode 6, v lehote 30 dní odo dňa, keď poznal následok škody.
Zamestnanec si preto musí túto lehotu ustrážiť.
Inými slovami,
ak je vina na strane zamestnanca, zamestnávateľ odstupné vyplácať nemusí,
a ak je vina na strane zamestnávateľa,
zamestnanec ho môže žiadať.
Niekedy, ak vina leží na oboch stranách pracovného vzťahu,
ak vypukne spor,
podľa toho, kto prvý ukončí zmluvu s dostatočným dôvodom,
sa určí, či odstupné treba vyplatiť, alebo či ho možno žiadať.
Preto v pracovnoprávnych sporoch (勞資糾紛) na Taiwane
je „čas“ veľmi dôležitý.
Vo väčšine prípadov je lepšie chránená strana, ktorá sa pripraví vopred.
Pozrite tiež:
