Tradičné kaderníctva (理髮廳) z počiatkov Taiwanu spájali strihanie vlasov s masážou.
Spôsob umývania vlasov v týchto salónoch bol veľmi osobitný.
Okrem strihania existovali rôzne služby, ako holenie a starostlivosť o tvár.
A podstatou bolo, že v sede bolo možné prijať umývanie vlasov spolu s masážou pokožky hlavy, ramien a šije.
Za cenu jedného strihania sa dala dopriať prvotriedna služba, takže pomer ceny a kvality bol výborný.
Pripomínalo to veľmi dnešné umývanie vlasov vo vietnamskom štýle.
A tieto salóny v taiwanskom štýle ostávajú osobitnou kultúrnou spomienkou pre mnohé osoby na Taiwane.
Dnes už sa salóny v tejto podobe takmer nevyskytujú.
Tak či onak, keď je reč o masáži (按摩),
aj na Taiwane je mnoho masážnych ulíc.
Lemujú ich masážne prevádzkarne všetkého druhu.
Sú tu masáže vykonávané osobami so zrakovým postihnutím (視障按摩), masáž nôh, olejová masáž, thajská masáž a iné formy.
V podstate si každý môže zvoliť masáž zodpovedajúcu vlastnému vkusu, aby uvoľnil napätie.
A dôvodom, prečo dnes existuje toľko masážnych prevádzkarní, môže byť práve tá žiadosť o ústavný výklad (釋憲).
Keď Taiwan v roku 1980 vyhlásil a uviedol do platnosti zákon o blahobyte osôb so zdravotným postihnutím (殘障福利法),
skutočne len osoby so zrakovým postihnutím (視障者) mohli vykonávať povolanie maséra (按摩業).
Výkon tohto povolania osobou bez zrakového postihnutia (非視障者) bol nezákonný.
Tento zákon platil do roku 2003; vtedy pán Lin, ktorý viedol kaderníctvo,
zamestnal dvoch pracovníkov bez zrakového postihnutia na služby umývania vlasov a masáže, a polícia to zistila.
Podľa vtedajšieho práva bola pánovi Linovi uložená správna pokuta (罰鍰) 40.000 TWD a dvom pracovníkom 10.000 TWD a 20.000 TWD v novom taiwanskom dolári (新臺幣).
Pán Lin považoval túto sankciu za veľmi nespravodlivú a požiadal o ústavný výklad.
Na Taiwane
osoby so zrakovým postihnutím narážajú na početné prekážky v raste, aktivite, učení a vzdelávaní, okrem iného,
a povolania, ktoré môžu vykonávať, sú veľmi obmedzené.
Preto vtedajší zákonodarca, aby chránil osoby so zrakovým postihnutím, ktoré sa nachádzali v slabšom postavení,
vypracoval zákon, ktorý chránil zamestnanie a právo na existenciu (生存權) osôb so zrakovým postihnutím.
Avšak časom a rozšírením spotrebného trhu
sa objavil názor, že ochrana výhradne práv osôb so zrakovým postihnutím príliš obmedzuje právo na prácu osôb bez zrakového postihnutia.
V debate o profesijných právach osôb so zrakovým postihnutím a bez neho sa objavilo mnoho protichodných názorov.
Nastolila sa napríklad otázka, či písané ustanovenie, ktoré dovolovalo výhradne osobám so zrakovým postihnutím vykonávať masáž, nepredstavuje diskrimináciu voči osobám bez zrakového postihnutia,
a spochybňovalo sa, či toto ustanovenie skutočne prispelo k ochrane zamestnania a existencie osôb so zrakovým postihnutím.
Nakoniec sudcovia Súdneho jüanu (大法官) vyhlásili za protiústavné (違憲) ustanovenie, ktoré dovolovalo výhradne osobám so zrakovým postihnutím vykonávať povolanie maséra.
Podobne v Kórei, kde sa mnoho osôb so zrakovým postihnutím živí masážou,
povolanie maséra spravidla môžu vykonávať len osoby so zrakovým postihnutím, ktoré získali osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
Kórejská vláda istý čas vydávala osvedčenia o odbornej spôsobilosti maséra aj osobám bez zrakového postihnutia,
a mnoho osôb so zrakovým postihnutím, obávajúcich sa straty prostriedku obživy, usporiadalo intenzívne protesty.
V súčasnosti Kórea stále dovoluje výhradne osobám so zrakovým postihnutím s kvalifikáciou vykonávať povolanie maséra,
a ak niekto vyberá od inej osoby odmenu za masáž bez tejto kvalifikácie,
podľa kórejského zákona o zdravotných službách (醫療法) môže byť uložený trest odňatia slobody do 3 rokov.
Ak niekto bez zrakového postihnutia prevádzkuje masážnu činnosť, môže byť uložený trest odňatia slobody do 5 rokov.
Ukazuje to, že každý štát prijíma odlišné prístupy k ochrane práv a záujmov rôznych skupín.
Ochrana práv a záujmov každej skupiny sa mení priebežne s časom,
a zákonodarca sa snaží nájsť relatívne vyvážené riešenie stretu záujmov.
Dnes mnoho osôb volí masáž, aby uvoľnilo napätie,
avšak v tomto procese stále dochádza k prípadom sexuálneho obťažovania (性騷擾) alebo obscénneho konania (猥褻).
To, čo pôvodne malo byť len masážou na uvoľnenie napätia,
sa môže stať traumou na celý život, ak človek zažije sexuálne obťažovanie.
Ak pociťujete počas masáže na Taiwane nepohodlie alebo niečo osobitné,
oznámte to ihneď alebo požiadajte o prerušenie, aby ste sa chránili.
Ak máte za to, že ste boli sexuálne obťažovaní,
choďte na policajnú stanicu s dôveryhodným priateľom alebo s advokátkou či advokátom na Taiwane (律師), aby ste podali oznámenie.
